Morbus Parkinson, jedna choroba s mnohými tvárami sa vďaka vede dostáva do svetla poznania a stráca svoju “masku”. Parkinosonova choroba (PD) je progresívna porucha nervového systému, zapríčinená degenráciou a následným odumretím nervových buniek zodpovedných za sekréciu neurotransmiteru dopamínu. Keďže dopamín funguje ako prenášač impulzov medzi jednotlivými neurónmi, jeho abnormálna hladina má za následok viacero nepríjemných symptómov sprevádzajúcich PD. Medzi tieto symptómy možno zaradiť tremor (tras), rigiditu (svalovú stuhnutosť), ťažkopádnu chôdzu a taktiež, niektoré psychiatrické príznaky, ktoré sa môžu vyskytnúť ako pridružené ochorenia- demencia, úzkosť a depresia.

 

Kmeňové bunky sa dlhodobo javia ako sľubná terapia pre mnohé ochorenia. Ľudské telo sa skladá z viac než 200 rôznych somatických, diferencovaných buniek. Tieto bunky sú špecializované na to, aby vykonávali svoju funkciu ako súčasť jednej orgánovej sústavy, napríklad: bunky pľúcneho epitelu, kožné bunky, biele krvinky a podobne. Kmeňové bunky majú jednu veľmi odlišnú vlastnosť od týchto telových, a to, že sa dokážu zmeniť takmer na akýkoľvek iný druh bunky (embryonálne kmeňové bunky- na akékoľvek tkanivo/ kmeňové bunky- obmedzená diferenciácia). Keďže PD je neurodegeneratívna porucha, dochádza k poklesu počtu týchto špecializovaných buniek v mozgu. Implantácia kmeňových buniek môže teda zvýšiť koncentráciu neurónov vylučujúcich dopamín a tým pozitívne ovplyvniť niektoré symptómy PD.

 

Využitie kmeňových buniek sa stáva nádejou pre budúcich pacientov s PD. Nedávno publikovaná študia od profesora Shi Qing Zhang s kolektívom odhalila sľubné výsledky, naznačujúce možnosť využitia kmeňových buniek na liečebné účely pre pacientov trpiacich PD. Pre účely ich štúdie zvolili NSC (Neural Stem Cells), ktoré za použitia špeciálneho média diferencovali na bunky Substantia Nigra (SN). Substantia Nigra je časť mozgu zodpovedná za pohyb a odmeňovanie- týmito bunkami je teda vylučovaný aj dopamín. Tieto bunky následne implantovali do stratia potkanov, ktorí vykazujú príznaky parkinsonovej choroby (Rat Model of 6‐OHDA‐Lesioned PD). Následne vykonali apomorfínový rotačný test. Jedná sa o behaviorálny test pri ktorom možno odhaliť léziu striata (vyhodnotiť motorické schopnosti jedinca), ktorá je špecifická práve pre PD. Porovnanie kontrolnej a liečenej skupiny ukázalo účinnosť transplantácie týchto kmeňových buniek.Pri opakovanom testovaní je viditeľné zlepšenie v motorických schopností myší 16 týždňov po transplantácii.

 

Rastový faktor- jedna z prekážok v liečbe pomocou kmeňových buniek sa stáva pomaly zdolanou. Pri diferenciácii kmeňových buniek bolo mnohokrát nutné využiť rastový faktor (GF). Táto molekula zodpovedá za bunkovú proliferáciu a expozícia tejto látke v neprimeranom množstve môže spôsobiť množenie rakovinových buniek. Team profesora Zhanga ale dokázal efektívne diferencovať bunky aj bez použitia GF. Vytvoril totiž špecifickú matrix za použitia SiO2, ktorá pôsobí ako signál pre kmeňové bunky k diferenciácii na požadované neuróny secernujúce dopamín.